Radosť a hystéria

Milá Duša,

Na svojej ceste za sebapoznaním v prevleku človeka, jeho návykov, povahových čŕt a slabostí si určite zažila ten moment „a potom“.

Moment, keď si uvedomíš, že už nie si v stave prítomnosti, lebo Ťa zrazu opäť ovládajú strachy, hnev a ostatné nepríjemné pocity. Zrazu si uvedomíš, že sa Tvoje myšlienky opäť točia okolo toho, čo bolo a ako bolo, kto mal kedy pravdu, alebo sa točia okolo strachov čo bude.

Skús sa rozpomenúť, ako sa to stalo, milá Duša. Ako to, že poznanie, ktoré v stave uvedomenia je tak neskutočne jednoduché, a všadeprítomné, že preň neexistujú slová zrazu upadlo do zabudnutia?

Jednou z príčin môže byť ego, ktoré na seba na chvíľu navlieklo formu nadšenia a pomaly Ti cez neho odpútavalo pozornosť od toho, čo je k tomu, čo bude.

Možno si dostala nápad, ktorý Ti bol skutočne zoslaný „zhora“ a ego upriamilo Tvoje myšlienky na geniálnosť nápadu, ako úžasne to skončí, až po plánovanie toho, čo všetko treba urobiť, aby sa z nápadu stala skutočnosť. Možno to bolo podnikanie s handmade výrobkami, alebo získanie lukratívnej zákazky, čokoľvek.

Keď sa v nadšení unášaš príliš „hystericky“, ak sa na chvíľu zastavíš, dokážeš rozoznať skutočnú radosť od prídavku nadšenia vo forme ega. Na pozadí je vždy cítiť.

V tomto momente ak zastavíš prúd týchto myšlienok napríklad meditáciou, spánkom alebo činnosťou, ktorá vyžaduje Tvoju plnú pozornosť, uchováš si ukotvenie v prítomnosti. Nepotláčaj hystériu, iba ju pozoruj. Samotná pozornosť spôsobí, že sa rozplynie.

Ak to nerozpoznáš, zvyčajne podľahneš náporu úloh, ktoré si na seba naložíš. Prestaneš počúvať svoju intuíciu, ktorá Ti radí oddychovať, lebo „toto ešte musíš stihnúť“.

Ego v tom býva tak šikovné, že niekedy z tých úloh, čo si si pred seba postavila neurobíš ani len jednu, pretože chaos množstva úloh a budúcnosti Ťa kompletne paralyzuje.

Ak si v tomto stave, upriam svoju pozornosť na kľud. Na pokoj, starostlivosť o Dušu a svoje telo. Najedz sa dobrého jedla, nadýchaj čerstvého vzduchu, pusti si príjemnú hudbu a zober si svoju prítomnosť späť. V skutočnosti nikam neodišla, nemusíš si ju nijak „brať“, len si uvedomiť, že ju máš, vždy si ju mala a nemáš nič iné. Nikdy. Stále je len prítomnosť.

Ego Ti bude protirečiť, presviedčať na základe faktov a pádnych argumentov, že to je tá posledná vec, na ktorú máš teraz čas.

V skutočnosti to však je tá jediná užitočná vec, ktorá pomôže veciam vyvíjať sa správnym smerom.